Ochrana zvierat je predovšetkým záležitosťou ľudí, zvieratá za svoje práva bojovať nevedia. Ochranárske organizácie na Slovensku sa snažia už celé roky dosiahnuť kvalitatívne systémové zmeny , výsledkom je pomalý posun vpred . Najväčším problémom je však mať ľudí, ktorí tieto zmeny budú vedieť aplikovať v praxi , takí ľudia chýbajú. Zákon na ochranu zvierat íce máme, ale staré myslenie pretrváva , stretávame sa s ním nielen u majiteľov zvierat, ale aj u zamestnancov regionálnych veterinárnych a potravinových správ, na súde, na polícii, na úradoch, a to spôsobuje najviac problémov. Absentuje osveta. Veľa ľudí, a to nielen z radov občianskych združení na Slovensku, má úprimnú snahu pomôcť zvieratám, na druhej strane sa denne stretávame aj s laxným prístupom zo strany polície, RVPS a ostatných zainteresovaných štátnych orgánov. Vymožiteľnosť práva je takmer nulová, chýbajú exemplárne tresty, vysoké pokuty, kooperácia s finančnou políciou, tresty pre páchateľov týrania sú smiešne nízke, skoro žiadne. Nie sme spokojní ani so spoluprácou na lokálnej úrovni- občan-miestny úrad- mestský úrad. Týranie sa často neposudzuje ako trestný čin, sme radi, ak je vôbec kvalifikované ako priestupok. Situácia v oblasti ochrany zvierat len kopíruje stav spoločnosti na inej úrovni- ľudia síce týranie nahlásia, ale boja sa ísť svedčiť, dopredu rezignujú.
Veľký problém predstavujú rómske osady, kde je koncentrácia týraných a zanedbaných zvierat najvyššia. Psy v osadách sú často uviazané na krátkych reťaziach, na reťaziach sú uviazané aj kotné sučky , z reťazí nemajú šancu uniknúť pred týraním, bitím, kopaním . Zvieratá v osadách nemajú zabezpečené žiadne veterinárne ošetrenie, zomierajú v bolestiach , vychudnuté, živoria na odpadkoch. Štát v prípade rómskych osád žalostne zlyháva , pretože zákon o veterinárnej starostlivosti sa v nich porušuje bez patričných sankcií. Pracovníci RVPS a mnohokrát už aj policajti samotní sa boja do osád chodiť , preto ticho tolerujú týranie zvierat. Starostovia väčšiny obcí, ku ktorým rómska osada patrí, nemajú prehľad , nevedú si žiadnu evidenciu zvierat v osade. Minulý rok naše občianske združenie iniciovalo Petíciu na pomoc zvieratám v rómskych osadách, pod ktorú sa podpísalo vyše 13 000 ľudí a odpoveďou nám boli iba frázy z Ministerstva pôdohospodárstva , ministerstvo žiadne konkrétne kroky na zlepšenie situácie nepodniklo , čím odignorovalo vôľu občanov Slovenskej republiky. Aj rómsky splnomocnenec našu ponuku na stretnutie ignoroval.
Ďalší veľký problém predstavujú tzv. množitelia. Štát nemá záujem riešiť boj s množiteľmi radikálne, pretože existuje silný tlak rôznych záujmových skupín, ktoré sú prepojené so štátnou mocou. Obchod so šteniatkami prekvitá na všetkých úrovniach. Sú do neho zapletení jednotlivci nielen z okolia množiteľov samotných , ale čo je alarmujúce ,obchodu sa zúčastňujú aj mnohí veterinári . Množitelia nie sú len tí, ktorí nelegálne vyvážajú šteniatka do zahraničia, množiteľmi sú aj bežní občania, ktorí v snahe zarobiť si ponúkajú zvieratá v často zlom stave na predaj na inzertných portáloch. V nelegálnych množiarňach, ktoré fungujú hlavne na južnom a východnom Slovensku , trpia desiatky zvierat často v tesných klietkach , v ktorých sa môžu ledva postaviť , fungujú ako stroje na rodenie , pokiaľ im to ich reprodukčné schopnosti a zdravotný stav dovolia. Ak už svoju úlohu splnili, končia vyhodené na smetisku, v lese, v lepšom prípade pred bránami útulku. Ani ich mláďatá nie sú na tom lepšie. Odstavené od matky po niekoľkých týždňoch , chorľavé a slabé , sú ponúkané cez inzeráty záujemcom ako čistokrvné za výhodnú cenu. Že veľa z nich po pár týždňoch umiera, je holá skutočnosť. Pokiaľ bude záujem o lacné nepapierové psy a zo strany štátu bude týmto indivíduám umožnené v takomto týraní zvierat pokračovať, v oblasti ochrany zvierat na Slovensku neustále budeme stagnovať.
Samostatnou smutnou kapitolou je činnosť štátnych úradníkov, platených z daní občanov. Regionálne veterinárne a potravinové správy by mali byť garantom dodržiavania zákonov na ochranu zvierat. V praxi to ale tak nie je. RVPS si dobre plnia svoju úlohu v oblasti kontroly potravín a hygieny, pretože ide o verejný záujem. V oblasti ochrany zvierat ale väčšina žalostne zlyháva. Samozrejme, aj v rámci RVPS sa nájde mnoho čestných, svedomitých pracovníkov, ktorí majú úprimnú snahu zvieratám pomôcť. Vo vedeniach týchto inštitúcií ale pracujú často ľudia dosadení vládnucou stranou bez ohľadu na schopnosti, aké si takýto post vyžaduje. Množstvo byrokracie pracovníkom RVPS bráni venovať sa svojmu poslaniu – pomoci zvieratám. Inšpektori nestíhajú chodiť na kontroly, neodpovedajú celé mesiace na podnety od občanov, svoju prácu si uľahčujú tak, že podnet vyhodnotia ako neopodstatnený , vedome nehovoria pravdu , len aby nemuseli ísť na kontrolu, pretože na kontroly im chýba čas a aj kapacity Mnohokrát kontrolu dopredu nahlásia, čím sa jej účel nesplní , svoje urobia aj známosti , korupcia. Mnohí pracovníci RVPS na takúto prácu nemajú predpoklady , boja sa chodiť na kontroly, obávajú sa útokov ľudí, a aby sa vyhli problémom, radšej neudelia pokutu a opatrenia dávajú len naoko. Ich nadriadení v Bratislave na ŠVPS do konfliktov ísť nechcú, zatvárajú oči pred tým, že v regiónoch chýbajú pracovníci, dokonca aj autá , že pracovníci dávajú výpovede alebo si neplnia svoje povinnosti tak, ako je to potrebné. Zachraňovať životy, to nie je len povolanie, to je poslanie , no mnohí pracovníci RVPS svoju prácu už berú ako rutinu , a často zatvárajú oči pred porušovaním zákona , čím vlastne tichou formou podporujú občanov v týraní zvierat.
SOS linka pre zvieratá v núdzi navrhuje nasledovné kroky, ktoré by v priebehu pár rokov v značnej miere ak nie takmer úplne vyriešili situáciu s týraním zvierat na Slovensku:
1, V prvom rade je potrebné novelou Zákona o veterinárnej starostlivosti dosiahnuť sprísnenie podmienok pre majiteľov zvierat. Keďže zviera nie je vecou , ale cítiacou bytosťou , je potrebné stanoviť podmienky, za akých sa môže občan Slovenskej republiky stať vlastníkom akéhokoľvek zvieraťa s prihliadnutím na jeho potreby . Ako príklad uvádzame , že zvieratá by nemali v žiadnom prípade vlastniť ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a nemajú prostriedky na živobytie ani pre seba , pracujú v zahraničí a o zvieratá sa im nemá kto postarať , sú psychicky chorí a ich choroba sa prejavuje agresivitou, chýba im oplotenie pozemku .
2. Štát by sa mal výrazne podieľať na pomoci mestám a predovšetkým obciam , zo štátneho rozpočtu vyčleniť finančné prostriedky na pomoc túlavým zvieratám, na pomoc útulkom , štát by mal v prvom rade vhodnými opatreniami podporovať kastrácie spoločenských zvierat na Slovensku , prispievať na kastrácie občanom, ktorí si ich zo svojho platu nemôžu dovoliť zaplatiť . Kastráciami spoločenských zvierat s výnimkou chovných staníc na špičkovej úrovni by sa výrazne znížil počet túlavých, vyhodených zvierat na Slovensku . Nechcené mláďatá často končia utopené, či inak zabité, vyhodené za dedinou, pred útulkom, pred rómskou osadou. S touto otázkou súvisí úzko aj spomínaný problém tzv. množiteľstva, ktorý by sa kastráciami psov a mačiek vyriešil.
3. Akékoľvek množenie zvierat či ponúkanie na inzertných portáloch( s výnimkou registrovaných chovných staníc na špičkovej úrovni ) je potrebné sankcionovať. 3, Štát nesmie robiť rozdiely medzi občanmi ,rovnaké princípy musia platiť aj v rómskych osadách. Rómske osady je potrebné riešiť v spolupráci s občianskymi združeniami, ak ľudia žijúci v osadách nemajú podmienky na ich chov, zvieratá im treba odobrať , v prípade, že by si zaobstarali ďalšie, musia nasledovať tvrdé sankcie. Zvieratá z osád je potrebné umiestniť v útulkoch, socializovať a na to je nevyhnutné vytvoriť fond , ktorý by mal slúžiť na podporu útulkom.
4. Zo strany štátu je nevyhnutné vytvoriť také podmienky pre pracovníkov RVPS, aby títo nemuseli dávať výpovede. Je načase konečne si uvedomiť, že pri všetkých úlohách, ktoré RVPS majú spĺňať , nie je v ich silách plniť si zodpovedne svoje povinnosti. Pracovníci RVPS potrebujú pozitívnu motiváciu a nie navyšovanie byrokracie. Navrhujeme podpísanie dohody o spolupráci medzi štátnymi orgánmi, ktoré predstavujú RVPS a občianskym združením v regióne alebo iným občianskym združením , ktoré pôsobí v rámci celého Slovenska . Navrhujeme, aby každá RVPS mala vyčlenených 1- 2 pracovníkov, ktorí sa budú venovať len otázke ochrany zvierat , a ktorí by na kontrolu chodili spolu aj so zástupcom príslušného občianskeho združenia. To zabezpečí objektívnosť pri kontrole. Kontroly je potrebné vykonávať aj po uplynutí pracovnej doby aj počas víkendov, vtedy, keď zviera potrebuje pomoc. Pri kontrolách fariem a podnikateľských subjektov je potrebné robiť tzv. krížové kontroly, takýchto kontrol by sa mali zúčastniť inšpektori z viacerých RVPS, aby na nich neboli prítomní len inšpektori z daného regiónu. Ideálne by bolo zriadenie tzv. zvieracej polície.
Nie je to nemožné, hoci to môže vyzerať na prvý pohľad zložito. Treba len úprimnú snahu chcieť naozaj pomôcť zvieratám. Ak potrebujete pomoc, sme tu na to. Vy, konkrétni štátni úradníci , ste za túto situáciu zodpovední. Na svoje posty ste sa dostali aj vďaka „obyčajným“ ľuďom , ktorí vás podporili vo voľbách a teraz vás svojimi podpismi žiadajú o pomoc a riešenie tejto alarmujúcej situácie. Tomu, kto má srdce, nemôže byť táto situácia ľahostajná. Zlu stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič. Každému, kto má úprimnú snahu pomôcť zvieratám a podporiť naše návrhy, ďakujeme!
SOS linka pre zvieratá v núdzi
Prejav spolu s návrhmi predložíme prezidentke Zuzane Čaputovej a takisto ministerke pôdohospodárstva a ministerke vnútra. Radi by sme tieto predložené návrhy podporili aj Vašimi podpismi, aby štátne orgány videli, že ľuďom táto problematika nie je ľahostajná.
Za všetky týrané a trpiace tvory Vám ďakujeme.