Ochrana zvierat
je predovšetkým záležitosťou ľudí, zvieratá za svoje práva bojovať nevedia.
Ochranárske organizácie na Slovensku sa
snažia už celé roky dosiahnuť kvalitatívne systémové zmeny , výsledkom je
pomalý posun vpred . Najväčším problémom je však mať ľudí, ktorí tieto
zmeny budú vedieť aplikovať v praxi ,
takí ľudia chýbajú. Zákon na ochranu
zvierat íce máme, ale staré myslenie pretrváva
, stretávame sa s ním nielen u majiteľov
zvierat, ale aj u zamestnancov regionálnych veterinárnych a potravinových
správ, na súde, na polícii, na úradoch, a to spôsobuje
najviac problémov. Absentuje osveta.
Veľa ľudí, a to nielen z radov občianskych združení na Slovensku, má úprimnú
snahu pomôcť zvieratám, na druhej strane sa denne stretávame aj s laxným prístupom
zo strany polície, RVPS a ostatných zainteresovaných štátnych orgánov.
Vymožiteľnosť práva je takmer nulová, chýbajú exemplárne tresty, vysoké pokuty,
kooperácia s finančnou políciou, tresty pre páchateľov týrania sú smiešne
nízke, skoro žiadne. Nie sme spokojní ani so spoluprácou na lokálnej úrovni-
občan-miestny úrad- mestský úrad.
Týranie sa často neposudzuje ako
trestný čin, sme radi, ak je vôbec kvalifikované ako priestupok.
Situácia v oblasti ochrany zvierat len kopíruje stav spoločnosti na inej
úrovni- ľudia síce týranie nahlásia, ale boja sa ísť svedčiť, dopredu
rezignujú.
Veľký problém
predstavujú rómske osady, kde je
koncentrácia týraných a zanedbaných
zvierat najvyššia. Psy v osadách
sú často uviazané na krátkych
reťaziach, na reťaziach sú uviazané aj kotné sučky , z reťazí nemajú šancu
uniknúť pred týraním, bitím, kopaním .
Zvieratá v osadách nemajú zabezpečené žiadne veterinárne ošetrenie, zomierajú v
bolestiach , vychudnuté, živoria na odpadkoch. Štát v prípade rómskych osád žalostne
zlyháva , pretože zákon o veterinárnej starostlivosti sa v nich porušuje bez patričných sankcií.
Pracovníci RVPS a mnohokrát už aj policajti samotní sa boja do osád chodiť ,
preto ticho tolerujú týranie zvierat. Starostovia väčšiny obcí, ku ktorým rómska osada patrí, nemajú prehľad , nevedú si žiadnu evidenciu zvierat v osade.
Minulý rok naše občianske združenie iniciovalo Petíciu na pomoc zvieratám v
rómskych osadách, pod ktorú sa podpísalo vyše 13 000 ľudí a odpoveďou nám boli iba frázy z Ministerstva
pôdohospodárstva , ministerstvo žiadne konkrétne kroky na zlepšenie
situácie nepodniklo , čím odignorovalo
vôľu občanov Slovenskej republiky. Aj rómsky splnomocnenec našu ponuku na
stretnutie ignoroval.
Ďalší veľký
problém predstavujú tzv. množitelia.
Štát nemá záujem riešiť boj s množiteľmi radikálne, pretože existuje
silný tlak rôznych záujmových skupín, ktoré sú prepojené so štátnou mocou.
Obchod so šteniatkami prekvitá na všetkých úrovniach. Sú do neho zapletení
jednotlivci nielen z okolia množiteľov samotných , ale čo je alarmujúce
,obchodu sa zúčastňujú aj mnohí veterinári . Množitelia nie sú len tí, ktorí
nelegálne vyvážajú šteniatka do zahraničia, množiteľmi sú aj bežní občania,
ktorí v snahe zarobiť si ponúkajú zvieratá v často zlom stave na predaj na inzertných portáloch. V nelegálnych
množiarňach, ktoré fungujú hlavne na južnom a východnom Slovensku , trpia
desiatky zvierat často v tesných
klietkach , v ktorých sa môžu ledva postaviť , fungujú ako stroje na rodenie ,
pokiaľ im to ich reprodukčné schopnosti a zdravotný stav dovolia. Ak už svoju
úlohu splnili, končia vyhodené na smetisku, v lese, v lepšom prípade pred
bránami útulku. Ani ich mláďatá nie sú na tom lepšie. Odstavené od matky po
niekoľkých týždňoch , chorľavé a slabé , sú ponúkané cez inzeráty záujemcom ako
čistokrvné za výhodnú cenu. Že veľa z
nich po pár týždňoch umiera, je holá skutočnosť. Pokiaľ bude záujem o lacné
nepapierové psy a zo strany štátu bude týmto indivíduám umožnené v takomto
týraní zvierat pokračovať, v oblasti ochrany zvierat na Slovensku neustále
budeme stagnovať.
Samostatnou
smutnou kapitolou je činnosť štátnych úradníkov, platených z daní občanov.
Regionálne veterinárne a potravinové správy by mali byť garantom dodržiavania
zákonov na ochranu zvierat. V praxi to ale tak nie je. RVPS si dobre plnia svoju úlohu v oblasti
kontroly potravín a hygieny, pretože ide o verejný záujem. V oblasti ochrany
zvierat ale väčšina žalostne zlyháva. Samozrejme, aj v rámci RVPS sa nájde
mnoho čestných, svedomitých pracovníkov, ktorí majú úprimnú snahu zvieratám pomôcť. Vo vedeniach týchto inštitúcií ale pracujú
často ľudia dosadení vládnucou stranou
bez ohľadu na schopnosti, aké si takýto post vyžaduje. Množstvo byrokracie pracovníkom RVPS bráni venovať sa svojmu poslaniu – pomoci zvieratám.
Inšpektori nestíhajú chodiť na kontroly, neodpovedajú celé mesiace na podnety
od občanov, svoju prácu si uľahčujú tak, že podnet vyhodnotia ako neopodstatnený , vedome nehovoria pravdu
, len aby nemuseli ísť na kontrolu, pretože na kontroly im chýba čas a aj
kapacity Mnohokrát kontrolu dopredu
nahlásia, čím sa jej účel nesplní ,
svoje urobia aj známosti , korupcia. Mnohí pracovníci RVPS na takúto prácu nemajú predpoklady , boja sa
chodiť na kontroly, obávajú sa útokov ľudí, a aby sa vyhli problémom, radšej
neudelia pokutu a opatrenia dávajú len
naoko. Ich nadriadení v Bratislave na
ŠVPS do konfliktov ísť nechcú, zatvárajú oči pred tým, že v regiónoch chýbajú pracovníci, dokonca aj autá , že
pracovníci dávajú výpovede alebo si neplnia svoje povinnosti tak, ako je to potrebné. Zachraňovať životy, to
nie je len povolanie, to je poslanie , no mnohí pracovníci RVPS svoju prácu
už berú ako rutinu , a často
zatvárajú oči pred porušovaním
zákona , čím vlastne tichou formou podporujú občanov v týraní zvierat.
SOS linka
pre zvieratá v núdzi navrhuje nasledovné
kroky, ktoré by v priebehu pár rokov v značnej miere ak nie takmer úplne
vyriešili situáciu s týraním zvierat na Slovensku:
1, V prvom rade
je potrebné novelou Zákona o veterinárnej starostlivosti dosiahnuť sprísnenie
podmienok pre majiteľov zvierat. Keďže zviera nie je vecou , ale cítiacou
bytosťou , je potrebné stanoviť
podmienky, za akých sa môže občan
Slovenskej republiky stať vlastníkom akéhokoľvek zvieraťa
s prihliadnutím na jeho potreby . Ako príklad uvádzame , že zvieratá
by nemali v žiadnom prípade vlastniť ľudia, ktorí sú v
hmotnej núdzi a nemajú prostriedky na živobytie ani pre seba , pracujú v
zahraničí a o zvieratá sa im nemá kto postarať , sú psychicky chorí a ich
choroba sa prejavuje agresivitou,
chýba im oplotenie pozemku .
2. Štát by sa mal
výrazne podieľať na pomoci mestám a
predovšetkým obciam , zo štátneho rozpočtu vyčleniť finančné
prostriedky na pomoc túlavým zvieratám, na pomoc útulkom , štát by mal v prvom
rade vhodnými opatreniami podporovať kastrácie spoločenských zvierat na
Slovensku , prispievať na kastrácie občanom, ktorí si ich zo svojho platu
nemôžu dovoliť zaplatiť . Kastráciami
spoločenských zvierat s výnimkou chovných staníc na špičkovej úrovni by
sa výrazne znížil počet
túlavých, vyhodených zvierat na Slovensku . Nechcené mláďatá často
končia utopené, či inak zabité, vyhodené za dedinou, pred útulkom, pred rómskou
osadou. S touto otázkou súvisí úzko aj spomínaný problém tzv. množiteľstva,
ktorý by sa kastráciami psov a mačiek
vyriešil.
3. Akékoľvek
množenie zvierat či ponúkanie na inzertných portáloch( s výnimkou registrovaných chovných staníc na špičkovej
úrovni ) je potrebné sankcionovať. 3, Štát nesmie robiť rozdiely medzi občanmi
,rovnaké princípy musia platiť aj v
rómskych osadách. Rómske osady je potrebné
riešiť v spolupráci s občianskymi združeniami, ak ľudia žijúci v osadách
nemajú podmienky na ich chov, zvieratá im treba odobrať , v prípade,
že by si zaobstarali ďalšie, musia nasledovať tvrdé sankcie. Zvieratá z osád je potrebné umiestniť v
útulkoch, socializovať a na to je nevyhnutné
vytvoriť fond , ktorý by mal slúžiť na podporu útulkom.
4. Zo strany
štátu je nevyhnutné vytvoriť také podmienky pre pracovníkov RVPS, aby
títo nemuseli dávať výpovede. Je
načase konečne si uvedomiť, že pri všetkých úlohách, ktoré RVPS majú spĺňať ,
nie je v ich silách plniť si zodpovedne
svoje povinnosti. Pracovníci RVPS
potrebujú pozitívnu motiváciu a nie navyšovanie byrokracie. Navrhujeme
podpísanie dohody o spolupráci medzi
štátnymi orgánmi, ktoré predstavujú RVPS
a občianskym združením v regióne alebo
iným občianskym združením , ktoré pôsobí v rámci celého Slovenska . Navrhujeme,
aby každá RVPS mala vyčlenených 1- 2
pracovníkov, ktorí sa budú venovať len otázke ochrany zvierat , a ktorí by na kontrolu chodili spolu aj so zástupcom
príslušného občianskeho združenia. To
zabezpečí objektívnosť pri kontrole. Kontroly je potrebné vykonávať
aj po uplynutí pracovnej doby aj počas víkendov, vtedy, keď zviera potrebuje
pomoc. Pri kontrolách fariem a podnikateľských subjektov je potrebné robiť tzv. krížové kontroly, takýchto kontrol
by sa mali zúčastniť inšpektori z viacerých RVPS, aby na nich neboli prítomní len inšpektori z daného
regiónu. Ideálne by bolo zriadenie tzv.
zvieracej polície.
Nie je to
nemožné, hoci to môže vyzerať na prvý
pohľad zložito. Treba len úprimnú snahu
chcieť naozaj pomôcť zvieratám.
Ak potrebujete pomoc, sme tu na to.
Vy, konkrétni štátni úradníci , ste za túto situáciu zodpovední. Na
svoje posty ste sa dostali aj vďaka
„obyčajným“ ľuďom , ktorí vás podporili
vo voľbách a teraz vás svojimi podpismi žiadajú o pomoc a riešenie tejto
alarmujúcej situácie. Tomu, kto má
srdce, nemôže byť táto situácia ľahostajná. Zlu stačí, aby dobrí ľudia nerobili
nič. Každému, kto má úprimnú snahu pomôcť zvieratám a podporiť naše návrhy,
ďakujeme!
SOS linka pre zvieratá v núdzi
Prejav spolu s návrhmi predložíme prezidentke Zuzane
Čaputovej a takisto ministerke pôdohospodárstva a ministerke vnútra. Radi by
sme tieto predložené návrhy podporili aj Vašimi
podpismi, aby štátne orgány videli, že ľuďom táto problematika nie je
ľahostajná.
Za všetky týrané a trpiace tvory Vám ďakujeme.
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScfwTg-7NKm5-sD67hnF5NGsHzEP2cBbSNGDmFvPN0Wwyqitw/viewform?usp=sf_link
